O nás krátko
Príchod Slovákov na územie Chorvátska
Slovenská národnostná menšina na území dnešného Chorvátska sa formovala v rámci sťahovania obyvateľstva z preľudnených severných krajov Uhorska, z územia dnešného Slovenska do južných oblastí Habsburskej monarchie, zvlášť do častí Slavónie. Prví slovenskí kolonisti prichádzajú do Slavónie už koncom 17. stor. ako obchodníci, sezónni robotníci alebo vojaci. Hromadnejšia kolonizácia nastala v druhej polovici 19. storočia a pokračovala až do začiatku 20. storočia. Migrácia za prácou bola najprv sezónna, neskôr aj trvalá. Slováci sa koncentrovanejšie usadili v siedmich oblastiach, ktoré sa nachádzajú v piatich župách: Vukovarsko-sriemskej, Osjecko-baranjskej, Požeško-slavónskej, Sisacko-moslavskej a Viroviticko-podravskej. Osobitný migračný novodobý trend predstavujú príslušníci slovenskej národnosti, ktorí sa najmä z rodinných dôvodov (ženy vydáte za Chorvátov), v posledných 30-50 rokov prisťahovali na územie Chorvátska (Rijeka a okolie).
Začiatky kultúrneho života Slovákov v Chorvátsku
Kultúrny život Slovákov v Chorvátsku v jednotlivých regiónoch, najmä v strednej Slavónii, sa formoval veľmi pomaly. V roku vzniku Československej republiky, roku 1918 Slováci v Chorvátsku boli organizovaní v československých kultúrno-umeleckých spolkoch a v československých besedách. V Osijeku 1914 vznikla Československá obec, a v roku 1921 bol založený Československý zväz, ktorý si vzal pod patronát školy a inicioval zakladanie knižníc, čitární a besied. V mnohých obciach vznikali československé besedy (1921 – 1939): Ilok, Jelisavec, Markovec, Josipovec, Jurjevec, Lipovľany, Meďurić, Záhreb… Počas II. svetovej vojny práca Československého zväzu bola zakázaná. Slovákom v Chorvátsku v tom vojnovom čase pomáhala Slovenská jednota. Po vojne Slovenská jednota zaniká a znovu sa aktivuje Československý zväz (1945) so sídlom v Daruvare, v rámci ktorého boli združené české a slovenské spolky v Chorvátsku. V osemdesiatych rokoch 20. storočia mení sa meno Československého zväzu na Zväz Čechov a Slovákov v Chorvátsku, v rámci ktorého slovenská a česká menšina mala spoločné vedenie, spoločný majetok (Československý dom v Daruvare) a časopis Jednota. Väčšiu samostatnosť Slováci dosiahli v roku 1981, keď pri Zväze Čechov a Slovákov vznikla odbočka pre Slovákov. V tom roku odbočka organizuje aj Folklórnu prehliadku Slovákov v Chorvátsku, na ktorej sa zúčastňujú slovenské kultúrno-umelecké spolky formované začiatkom 70.-ych rokov 20. storočia. Snahy o založenie celochorvátskej kultúrnej ustanovizne Slovákov v Chorvátsku sa zjavujú začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Zväz Slovákov v Chorvátsku
Po vzniku Chorvátskej republiky sa predstavitelia slovenských spolkov dohodli vystúpiť zo členstva Zväzu Čechov a Slovákov a tak si 14. júna 1992 založili vlastnú spoločenskú organizáciu pod názvom Matica slovenská v Chorvátsku – dnes Zväz Slovákov. Matica slovenská v Chorvátsku si dala za úlohu zachovať slovenskú rodinu, jej povedomie a identitu, zapájať príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny do svojich radov a odborov, otvoriť výchovno-vzdelávacie centrum, pestovať materinskú reč a krásnu literatúru v školách, rozvíjať vydavateľskú činnosť, rozhlas, folklórne festivaly, starať sa o politické zastúpenie predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny na lokálnej a celoštátnej úrovni. Matica slovenská v Chorvátsku 1998. r. zmenila názov na Zväz Slovákov. Zväz Slovákov je „strešná organizácia“ 15.-ych Matíc slovenských: MS Rijeka, MS Záhreb, MS Lipovľany, MS Meďurić, MS Míľovce, MS Jakšić, MS Zokov Gaj, MS Markovec, MS Jelisavec, MS Josipovec, MS Jurjevec, MS Osijek, MS Soľany, MS Ilok a MS Radoš. Zväz koordinuje a stará sa o: kultúrne ochotnictvo, folklórne prehliadky (vo vlastnej organizácii: Detská prehliadka slovenského folklóru v Chorvátsku, Dospelá prehliadka slovenského folklóru v Chorvátsku, Festival slovenskej hudby a piesní „Keď sa ruža rozvíjala“), vydavateľstvo, informovanie (mesačník Prameň), školstvo a mnohé iné aktivity. Rádio Našice, Osijek, Ilok, Slatina a Đakovo informujú jedenkrát do týždňa o zväzových aktivitách v reláciách na slovenskom jazyku, ako aj v programe Chorvátskej rádio-televízie. V sídle Zväzu Slovákov, meste Našice, pôsobí aj Ústredná knižnica Slovákov pri Chorvátskej národnej knižnici a čitárni Našice a Slovenské kultúrne centrum Našice, založené Zväzom Slovákov v roku 2010.
Predseda Zväzu Slovákov:
Josip Kvasnovski (1992 – 2002)
Andrija Kuric (2002 – 2014)
Mirko Vavra (2014 – trvá)
Tajomníčka:
Ružica Vinčak (1992 – 2002)
Branka Baksa (2002 – trvá)
Výkonný výbor Zväzu Slovákov:
Mirko Vavra (predseda), Aleksandar Knapček (podpredseda), Pavel Treger, Danijel Kubala, Rozalija Kukučka, Franjo Drga, Josip Krajči, Mario Dudjak, Josip Jozefčik, Đuro Sobol, Andrija Kuric, Darko Đurica, Miroslava Gržinić, Miluška Besek, Zlatko Jevak, Vesna Kunštek
Dozorný výbor Zväzu Slovákov:
Anđelka Štelma (predsedníčka), Vesna Budoš (podpredsedníčka), Anđela Majdiš