O nás krátko
Príchod Slovákov na územie Chorvátska
Slovenská národnostná menšina na území dnešného Chorvátska sa formovala v rámci sťahovania obyvateľstva z preľudnených severných krajov Uhorska, z územia dnešného Slovenska do južných oblastí Habsburskej monarchie, zvlášť do častí Slavónie. Prví slovenskí kolonisti prichádzajú do Slavónie už koncom 17. stor. ako obchodníci, sezónni robotníci alebo vojaci. Hromadnejšia kolonizácia nastala v druhej polovici 19. storočia a pokračovala až do začiatku 20. storočia. Migrácia za prácou bola najprv sezónna, neskôr aj trvalá. Slováci sa koncentrovanejšie usadili v siedmich oblastiach, ktoré sa nachádzajú v piatich župách: Vukovarsko-sriemskej, Osjecko-baranjskej, Požeško-slavónskej, Sisacko-moslavskej a Viroviticko-podravskej. Osobitný migračný novodobý trend predstavujú príslušníci slovenskej národnosti, ktorí sa najmä z rodinných dôvodov (ženy vydáte za Chorvátov), v posledných 30-50 rokov prisťahovali na územie Chorvátska (Rijeka a okolie).
Začiatky kultúrneho života Slovákov v Chorvátsku
Kultúrny život Slovákov v Chorvátsku v jednotlivých regiónoch, najmä v strednej Slavónii, sa formoval veľmi pomaly. V roku vzniku Československej republiky, roku 1918 Slováci v Chorvátsku boli organizovaní v československých kultúrno-umeleckých spolkoch a v československých besedách. V Osijeku 1914 vznikla Československá obec, a v roku 1921 bol založený Československý zväz, ktorý si vzal pod patronát školy a inicioval zakladanie knižníc, čitární a besied. V mnohých obciach vznikali československé besedy (1921 – 1939): Ilok, Jelisavec, Markovec, Josipovec, Jurjevec, Lipovľany, Meďurić, Záhreb… Počas II. svetovej vojny práca Československého zväzu bola zakázaná. Slovákom v Chorvátsku v tom vojnovom čase pomáhala Slovenská jednota. Po vojne Slovenská jednota zaniká a znovu sa aktivuje Československý zväz (1945) so sídlom v Daruvare, v rámci ktorého boli združené české a slovenské spolky v Chorvátsku. V osemdesiatych rokoch 20. storočia mení sa meno Československého zväzu na Zväz Čechov a Slovákov v Chorvátsku, v rámci ktorého slovenská a česká menšina mala spoločné vedenie, spoločný majetok (Československý dom v Daruvare) a časopis Jednota. Väčšiu samostatnosť Slováci dosiahli v roku 1981, keď pri Zväze Čechov a Slovákov vznikla odbočka pre Slovákov. V tom roku odbočka organizuje aj Folklórnu prehliadku Slovákov v Chorvátsku, na ktorej sa zúčastňujú slovenské kultúrno-umelecké spolky formované začiatkom 70.-ych rokov 20. storočia. Snahy o založenie celochorvátskej kultúrnej ustanovizne Slovákov v Chorvátsku sa zjavujú začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Zväz Slovákov v Chorvátsku
Vznikom Chorvátskej republiky sa predstavitelia slovenských spolkov rozhodli vystúpiť zo Zväzu Čechov a Slovákov a dňa 14. júna 1992 založili vlastnú spoločenskú organizáciu pod názvom Matica slovenská v Chorvátskej republike, dnes Zväz Slovákov. Založením Zväzu sa začalo nové obdobie organizovaného pôsobenia slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku.
Zväz si stanovil za cieľ zachovanie slovenskej rodiny, jej sebauvedomenia a identity, zapájanie príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny do práce svojich orgánov a výborov, rozvoj výchovno-vzdelávacích aktivít, pestovanie materinského jazyka a slovenskej literatúry v školách, rozvoj vydavateľskej činnosti, rozhlasového a mediálneho informovania, folklórnych festivalov, ako aj starostlivosť o politické zastúpenie Slovákov na miestnej a štátnej úrovni.
V roku 1998 Matica slovenská v Chorvátskej republike mení svoj názov na Zväz Slovákov. Zväz dnes pôsobí ako strešná organizácia 16 slovenských matíc, a to: Matica slovenská Beketinci, Ilok, Jakšić, Jelisavac, Josipovac, Jurjevac, Lipovľany, Markovac, Miljevci, Međurić, Osijek, Radoš, Rijeka, Soljani, Záhreb a Zokov Gaj.
Zväz Slovákov koordinuje a zabezpečuje činnosť v oblasti kultúrneho amatérstva, organizácie a realizácie kultúrnych podujatí – medzi ktoré patria podujatia organizované samotným Zväzom: Detská prehliadka slovenského folklóru v Chorvátskej republike, Prehliadka slovenského folklóru dospelých v Chorvátskej republike a Festival slovenskej piesne a hudby v Chorvátskej republike „Keď sa ruža rozvíjala“ – ďalej vydavateľskú činnosť, informovanie (mesačník Prameň), školstvo a mnohé ďalšie aktivity významné pre zachovanie identity slovenskej národnostnej menšiny.
O aktivitách Zväzu sa pravidelne informuje prostredníctvom týždenných rozhlasových relácií v slovenskom jazyku na staniciach Rádio Našice, Osijek, Ilok, Slatina a Đakovo, ako aj prostredníctvom týždenných relácií v Chorvátskej televízii.
Sídlo Zväzu Slovákov sa nachádza v Našiciach, kde pôsobí Ústredná knižnica Slovákov v Chorvátskej republike pri Chorvátskej národnej knižnici a čitárni Našice a Slovenské centrum kultúry Našice , ktoré Zväz založil v roku 2010.
Kultúrno edukačné centrum Slovákov v Orebići (KEC) pôsobí ako súčasť Zväzu Slovákov a predstavuje významné programové a organizačné centrum Zväzu na juhu Chorvátskej republiky. Jeho založením sa umožnilo rozšírenie pôsobenia Zväzu z tradičných oblastí osídlenia Slovákov v Slavónii a Srieme do oblasti Dalmácie, čím sa ďalej posilňuje viditeľnosť a prepojenosť slovenskej národnostnej menšiny na celoštátnej úrovni.
Počas roku 2022 Zväz Slovákov s finančnou podporou Úradu pre ľudské práva a práva národnostných menšín vlády Chorvátskej republiky zakúpil objekt v Orebići s cieľom zriadiť kultúrno edukačné centrum určené na zachovanie jazyka, kultúry a identity slovenskej národnostnej menšiny. Obnova objektu sa začala v roku 2023, taktiež z prostriedkov toho istého Úradu.
V obnovenom objekte sa od 11. júla 2025 pravidelne uskutočňujú kultúrne, edukačné, folklórne a menšinové aktivity, ktoré organizuje Zväz Slovákov, resp. jeho členské organizácie. Účastníci týchto programov – najmä členovia spolkov, deti, mládež a odborní spolupracovníci – počas trvania dielní, letných škôl, stretnutí a ďalších programových aktivít príležitostne pobývajú v priestoroch Centra, čím sa zabezpečujú podmienky pre kontinuálnu a viacdňovú činnosť.
Prostredníctvom činnosti Kultúrno edukačného centra Slovákov v Orebići Zväz Slovákov ďalej napĺňa svoje základné ciele v oblasti kultúry, vzdelávania a zachovania národnej identity, podporuje vzájomnú spoluprácu slovenských matíc a prispieva k decentralizácii kultúrneho života slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátskej republike.
Predseda Zväzu Slovákov:
Josip Kvasnovski (1992 – 2002)
Andrija Kuric (2002 – 2014)
Mirko Vavra (2014 – trvá)
Tajomníčka:
Ružica Vinčak (1992.-2002.)
Branka Baksa (2002. – 2025.)
Anamarija Batorek (2025. – trvá)
Výkonný výbor Zväzu Slovákov:
Mirko Vavra (predseda), Aleksandar Knapček (podpredseda), Mirjana Eržić, Jarmilka Mudroh, Branka Baksa, Jasna Matota, Blaženka Peter, Pavel Treger, Danijel Kubala, Rozalija Kukučka, Franjo Drga, Josip Krajči, Josip Jozefčik, Darko Đurica, Miroslava Gržinić, Miluška Besek, Zlatko Jevak, Vesna Kunštek
Dozorný výbor Zväzu Slovákov:
Anđelka Štelma (predsedníčka), Vesna Budoš (podpredsedníčka), Anđela Majdiš